Coriolus

Coriolus

Coriolus (Coriolus versicolor, Trametes versicolor, trúdnikovec pestrá , Turkey Tail Mushroom, Yun Zhi, japonsky Kawaratake) patrí medzi drevokazné chorošovité huby. Je síce jedlá, ale vzhľadom k pevnej kožovité štruktúre sa v jedálničku nevyskytuje. Coriolus je možné nájsť hlavne na poškodených kmeňoch listnatých stromov, opadaných vetvách a pňoch. Jedná sa o hlavne o duby, agáty, slivky. Coriolus preferuje mierne a chladnejšie podnebné pásmo, ale zvláda aj vyššie teploty. Môžeme ho nájsť v Ázii, Severnej Amerike i Európe. Jedná sa teda o špongiu kozmopolitnú. Vytvára klobúčik, ktorý je plochý, zvlnený, v priemere máva od 1,6-7 cm. Huby rastú v trsoch, buď schodovito nad sebou, alebo vytvárajú rozetu. Mladé plodnice sú úplne svetlé, postupne sa veľmi typicky zafarbujú. Na klobúku sa vytvárajú farebné pruhy, odtiene hnedej, oranžovej a šedej. U starej huby potom dochádza k stmavnutie plodnice, ale pruhy sú stále viditeľné.

Coriolus je huba známa po mnoho storočí , a to hlavne v ázijských krajinách, kde je využívaná ako liečebný prostriedok. Je mnoho ústnych a písomných zdrojov, ktoré popisujú Coriolus , ale prvý komplexný text, v ktorom je zmienka o  Coriolu , pochádza z obdobia dynastie Ming, bol spísaný v roku 1386 nl Coriolus sa využíval hlavne na upevnenie fyzického i duševného zdravia, k posilneniu čchi. Pre "západný" a vedecký svet bol Coriolus popísaný v roku 1753, kedy bol zaradený medzi hríbovité a jeho meno bolo Boletus versicolor, až v roku 1939 bol Coriolus pomenovaný Trametes versicolor (toto meno sa dnes používa častejšie ako Coriolus), a to českým mykológom Albertom Pilátom (1903-1974).

V 60-70. rokoch sa začal Coriolus skúmať vedecky a v roku 1965 boli extrahované polysacharidy PSK, s ktorým už bolo vykonané veľa štúdií a potvrdila sa jeho účinnosť na zlepšenie funkcií telových systémov. V roku 1977 boli v Japonsku Ministerstvom zdravotníctva PKS uznané ako protirakovinový liek z húb (Class IV Medicine) a prídavná liečba ku klasickej protinádorovej terapii.

V 80. rokoch potom nastal ďalší prielom . Tímu vedcov, ktorý viedol prof. Yang, sa podarilo nájsť v  Coriolu ďalšiu významnú zložku, a to polysacharidový peptid (PSP). V Číne je nazývaný Yun Zhi Tang Tai Jiao Nang. Podobne ako s PSK boli aj s PSP robené pokusy a štúdie, aj táto zlúčenina sa dostala na zoznam látok, ktoré je možné pridať k protinádorovej terapii pre zvýšenie jej účinku. Rok 1989 je spojený s medzinárodnou konferenciou, ktorá sa konala v Hong Kongu, a jej hlavné téma bola Coriolus versicolor.

Medzi rokmi 1991-1992 prebehlo mnoho štúdií, jednalo sa o klinicke štúdie , 1.-3. fázy, ktoré boli dvojito zaslepené, placebom kontrolovanej, ktorých sa zúčastnilo celkovo viac ako 1100 pacientov s nádorovým ochorením. PSP sa v štúdii pridával ako komplementárny prvok k rádioterapii a chemoterapii. Vďaka výsledkom bol Coriolus schválený tiež čínskym Ministerstvom zdravotníctva. V roku 1993 sa konala ďalšia konferencia o  Coriolu . V ďalších rokoch sa vykonalo veľa štúdií, vrátane tých klinických. Rok 2008 sa začala štúdia v Barcelone.

V roku 2010 začali štúdie v NCI (National Cancer Institute) v USA. Jednalo sa o štúdie s podávaním Coriolu ženám a nádorom prsníka ( Torkelson CJ, Sweet E, Martzen MR, et al. Phase 1 Clinical Trial of Trametes versicolor in Women with Breast Cancer. ISRN Oncology. 2012; 2012: 251632. Doi: 10.5402 / 2012/251632) .

V roku 2011 bola štúdia v Queenslandskej nemocnici, do ktorej boli zaradení pacienti s nádorom prostaty ( Sze-Ue Luk, Terence Kin-Wah Lee, Ji Liu, Davy Tak-Wing Lee, Yung-Tuen Chiu, Stephanie Ma, Irene Oi-Lin ng, Yong-Chuan Wong, Franky Leung Chan, Ming-Tat Ling. Chemopreventive Effect of PSP Through Targeting of Prostate Cancer Stem Cell-Like Population.  PLoS ONE , 2011; 6 (5): e19804 DOI: 10.1371 / journal.pone. 0019804) . K dohľadaniu je značné množstvo klinických štúdií. Najväčší podiel tvoria štúdie z Japonska a Číny.

zloženie Coriolu

Spomenuli sme, že s Coriolem prebehlo veľké množstvo štúdií a tie mali často pozitívne výsledky. Za ne vďačí Coriolus práve svojmu zloženiu. Aj to je, rovnako ako jeho účinky, stále skúmané. So zdokonaľovaním metód, ktoré analyzujú zloženie, sa objavujú stále nové komponenty, ktoré sa v hube nachádzajú.

Polysacharidy a ich zlúčeniny

Jednoznačne, rovnako ako u iných húb, dominujú polysacharidy, tj. Zložené cukry. Tvoria veľkú časť huby a tiež zaisťujú mnoho jej účinkov. Polysacharidy sú jednak vo vode rozpustné, ktoré sa môžu vstrebať z čreva do organizmu, a jednak nerozpustné, ktoré tvoria hrubú vlákninu, ktorú potrebujú k svojmu životu črevnej baktérie. Tie sú zase dôležitým prvkom pre naše zdravie. Medzi polysacharidy, ktoré sa môžu vstrebať, patrí najmä beta glukán. V Coriolu sa nachádzajú beta-1,3 / beta-1,6- D-glukóza, glukány a tiež polysacharid B. O beta glukánu je napísané mnoho článkov, o ich zložení i účinkoch. Pre Coriolus sú však typické zlúčeniny polysacharidov s bielkovinami. Jedná sa o polysacharidopeptidy PSP a krestin PSK (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780123850959000270), o ktorých sme sa zmienili už vyššie. Ide o zlúčeniny vysoko biologicky aktívne, ako dokazujú mnohé štúdie a ich zaradenie medzi terapeutiká v Číne a Japonsku. PSP a PSK sú teraz pripravované komerčne. Obe zlúčeniny sú získavané z mycélia pomocou fermentácie. U PSK prebieha fermentácia 10 dní, zatiaľ čo u PSP stačí 64 hodín. PSK je možné získať extrakciou horúcou vodou, zatiaľ čo PSP je nutné extrahovať ešte alkoholom z vodného extraktu.

PSK sa skladá zo 34-35% zo solubilných sacharidov, 28-35% tvoria bielkoviny a ďalšie zložky vrátane aminokyselín. PSP je zložené zo 46% z rozpusných sacharidov, 31% sú proteíny a cca 15% tvoria nehorľavé substancie.

Polysacharidy v Coriolu sú hlavne s vetvením na pozíciách β-1 → 3, β -1 → 6, α-1 → 4 a α-1 → 2. Polysacharidy sú tvorené hlavne zo stavebných jednotiek D-glukózy, na ktorú sa viažu bielkoviny a aminokyseliny. Jedná sa hlavne o glutamín (0,58%), kyselinu asparagová (0,4%), serín (0,32%), alanín (0,26%), glycín (0,26%), leucín (0,24 %), lyzín (0,23%), treonín, izoleucín atď. Okrem glukózy, ktorá tvorí 74% polysacharidu, sú ďalšími cukry v PSP a PSK tiež xylóza (4%), galaktóza (2,7%), fruktóza (2 , 4%) a manóza (1,5%).

bielkoviny

Okrem polysacharidov sa v Coriolu nachádzajú aj aminokyseliny, stavebné prvky bielkovín, a komplexné bielkoviny. Coriolus obsahuje minimálne 18 aminokyselín, z toho aj tie, ktoré si telo nedokáže samo vyrobiť, tj. Esenciálnych. Najviac je v Coriolu kyseliny asparagovej, treonínu, glycínu, alanínu, leucínu, valínu atď. Ako drevokazná huba musí byť Coriolus schopný štiepiť štruktúry na ktorých rastie. K tomu potrebuje silné enzýmy, ktoré rozkladajú lignocelulózu. Obsahuje tiež napr. Laktázy, RNázy, galaktozidázy, protézy, manganázové peroxidázy aj enzým znižujúce oxidačný stres, tj. Superoxiddismutázu.

Mnohé enzýmy v Coriolu obsiahnuté však neštiepi len súčasti dreva, na ktorom huba rastie, ale aj mnohé škodliviny, ktoré sa dostávajú do prírody a sú takmer neodbúrateľné, pritom sú to preukázané mutagény. Jedná sa napr. O rôzne druhy pesticídov, aromatických uhľovodíkov, ďalej potom o antibiotiká, ktorá sa inak dostávajú do odpadových vôd nemocníc a farmaceutických firiem atď. Coriolus svojimi enzýmy dokáže tieto látky štiepiť na menšie neaktívne neškodlivé zložky.

Keď sme u bielkovín, nemôžeme zabudnúť ani na bielkovinu, ktorá nesie označenie YZP. Je zložená zo 139 aminokyselín a má výrazný vplyv hlavne na B lymfocyty.

Nechýba ani minerálne a stopové prvky. Najväčší podiel má draslík, horčík, zinok, železo, meď a iné.

polyfenoly

Coriolus tiež obsahuje veľké množstvo látok, u ktorých je preukázané, že majú antioxidačné účinky. Jedná sa hlavne o polyfenolické zlúčeniny, kam sa radia flavóny (baicalein, luteolín, vitexin, apigenin), flavonoly (isorhamnetin, quercetin, kamferol), biflavonoid (amentoflavon) atď. Okrem flavónových látok sú v Coriolu tiež fenolové kyseliny, napr. Vanilová, kávová , p-kumarová, ferulová a tiež kumaríny (eskuletin).

mastné kyseliny

V Coriolu sa nachádzajú tiež mastné kyseliny, jedná sa o kyselinu palmitovú, stearovú, olejovú a linoleovú. Ako je vidieť, sú zastúpené ako tie nasýtené, tak aj nenasýtené mastné kyseliny. Najväčšia koncentrácia dosahovala nenasýtená mastná kyselina olejová.

Ďalší zložky

Coriolu nechýbajú ani vitamíny a minerálne látky. Z vitamínov je to napr. Ergosterol (provitamín D2), ktorý patrí medzi steroly. Ďalej sú to vitamíny zo skupiny B. Z minerálnych a stopových prvkov je to hlavne draslík, horčík, vápnik a železo.